Komisionálny predaj kandidátov
Pred pár rokmi so zaviedol jeden pojem, ktorým som presne opísal zmenu v o vyhľadávaní zamestnancov, ktorá sa značne rozšírila po kríze od roku 2008.
Spôsob predstavovania kandidátov zamestnávateľovi som nazval „komisionálny predaj kandidátov“.
Čo viedlo k tomuto stavu?
Zamestnávatelia a ich oddelenia ľudských zdrojov sa domnievajú, že v kríze, pri 14% nezamestnanosti je ľahké nájsť vhodných kandidátov medzi masou 400 000 nezamestnaných. Väčšina zamestnávateľov si najprv dá oznam na Profesiu a iné podobné pracovné servery, a ak sa im neprihlási vhodný kandidát, tak sa rozhodnú osloviť personálnu agentúru. Vzhľadom na to, že rozpočty zamestnávateľov nepočítajú s (väčšími) nákladmi na tento spôsob vyhľadávania, tak sa snažia ušetriť. Po zistení si situácie na trhu a po skonštatovaní, že už sú preč časy, keď sa za recruiting brala 3-mesačná mzda kandidáta - niektoré personálne agentúry to už robia len za 2,4 násobok, niektoré len za 2 násobok alebo 1,8 násobok, ale počuli už aj o 1,5 násobku dokonca 1-násobku.
Obsadiť pracovnú pozíciu novým zamestnancom potrebujú veľmi rýchlo, včera už bolo neskoro! Okrem toho stratili čas spomínaným inzerovaním na Profesii.
Tak sa rozhodnú osloviť dve-tri personálne agentúry s tým, že už nemajú dokonca čas ani podpísať zmluvu, len nech im personálne agentúry pošlú vhodných kandidátov a keď budú úspešní, tak im zaplatia (slovne stanovená odmena, prípadne emailom).
A personálne agentúry sa pretekajú, kto prv pošle vhodného kandidáta. Vzhľadom na to, že väčšina personálnych agentúr uskutočňuje nábor kandidátov tým istým spôsobom ako predtým to skúšal zamestnávateľ, ponúkajú tých istých kandidátov z masy 400 000 nezamestnaných resp. zamestnancov vo výpovednej dobe.
Takže komisionálny predaj kandidátov som charakterizoval nasledovne:
- zvyčajne personálna agentúra (recruiter) súhlasí s tým, aby poslala životopisy kandidátov bez toho, aby mala uzatvorenú zmluvu so zamestnávateľom (nanajvýš email potvrdzujúci predbežnú dohodu).
- kandidát v drvivej väčšine prípadov nie je vôbec upovedomený, že jeho životopis bol poslaný konkrétnemu zamestnávateľovi
- personálna agentúra nemá exkluzívne právo na výber kandidátov
Môžete namietať, že kandidát nie je kniha, aby bol predávaný komisionálnym spôsobom. Ani mne sa to osobne nepáči, ale v tržných podmienkach je všetko možné, stačí k tomu len ochota dvoch subjektov (personálnej agentúry a zamestnávateľskej organizácie).
Predstaviteľ jednej personálnej agentúry v platenej inzercii sníval o tom, aby mal obrovskú databázu všetkých pracovníkov, ktorí si hľadajú prácu a zamestnávatelia by sa obracali len na nich a im podobné agentúry a zamestnávatelia by si objednávali ľahko obsadzované pozície.
A potom by platbu od 100 eur do 1000 eur považoval za prijateľnú.
A práve tu sme pri jadre veci: ľahko obsadzované pozície.
Pod ľahko obsadzované pozície mal určite na mysli predstaviteľ tejto personálnej agentúry také pozície, ktoré sa dajú ľahko nájsť inzerovaním na Profesii. Proti zníženiu ceny za takúto službu, ktorú si môže urobiť sám zamestnávateľ, nemôže nikto namietať.
Ale takéto služby by som už ani nenazýval cudzím slovom recruiting, myslím, že by celkom postačilo nazývať túto službu ako náborovú personálnu službu v mene zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ chce obsadiť ťažko obsadzované pozície, kedy je potrebné hľadať najmä v radoch zamestnaných osôb, potom by sa mal obrátiť na profesionálneho recruitera alebo headhuntera a rátať samozrejme s podstatne vyšším poplatkom za službu vyhľadania vhodného kandidáta. A samozrejme, nie za cenu „komisionálneho predaja kandidátov“
